Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu vodorovná
Varín

História

Obec Varín leží v západnej časti Malofatranského pohoria pri ústí rieky Varínky do Váhu. Prvé doklady o prítomnosti človeka v tejto časti Žilinskej kotliny pochádzajú zo staršej doby kamennej. Našli sa tu kamenné jadrá, z ktorých sa vyrábali štiepané kamenné nástroje a pozostatky zvierat - kel mladého mamuta /vo Varíne/ a mamutí zub /v Gbeľanoch/. Aj keď sa nenašli sídliská vtedajších lovcov, ako to bolo v Žiline, možno predpokladať, že lovci sa pohybovali po celom tomto území.

Ďalšie archeologické nálezy poznáme až z obdobia mladšej a neskoršej doby kamennej /4.-3. tisícročie pred Kristom/. Sú to sídliská prvých roľníkov objavené v Belej, Gbeľanoch a vo Varíne, kde sa pri stavbe elektrorozvodne našli malé piecky s hlinenými roštami, ktoré pravdepodobne slúžili na prípravu potravy alebo na sušenie nedozretého obilia. Najstarším nájdeným kovovým predmetom je medený čakan zo Strečna. Našiel sa pri stavbe cesty k mohyle francúzskych partizánov na vrchu Zvonica. Patrí do neskorej doby kamennej, keď sa popri brúsených kamenných sekerách objavujú aj prvé výrobky z medi /sekery, čakany, klinky, rôzne špirály a iné ozdoby/.

Bohatšie nálezy z územia Varína a okolia pochádzajú z mladšej a neskorej doby bronzovej /1250-700 pred Kr./, keď tento priestor zaujal ľud lužickej kultúry. Osady lužického ľudu sa okrem Varína našli v Gbeľanoch, Krasňanoch, Lysici a Tepličke. Okrem sídlisk sa našli aj popolnicové pohrebiská.

 


 


1561529

Úvodná stránka